FILANTROP

Ešte za socializmu som mala v hlave vtipné divadlo so seniormi, ktoré sa však nikdy nerealizovalo. Po revolúcii sme začali robiť interaktívne predstavenia pre ľudí s mentálnym postihnutím.

V divadle som sa začala stretávať s dvoma skupinami ľudí, ktorí k nám chodili. Seniormi a zároveň zdravotne a mentálne postihnutými ľuďmi. Už vtedy som s nimi chcela pracovať, no dvere sa otvorili až po revolúcii.

Založili sme Divadlo z Pasáže. Postupne sme získavali medzinárodné kontakty, založili sme festival Arteterapia, pre našich hercov chránené bývanie. A okolo tejto práce som sa začala stretávať s ďalšími ľuďmi, ktorí cítili, že umenie môže pomáhať. Začali sme robiť divadlo so seniormi. Založili novú divadelnú scénu v meste, ktorá sa stala centrom pre nezávislú kultúru. Vytvorili sme organizáciu, ktorá sa snaží pomôcť mladým rómskym dievčatám z detských domovov rozvíjať ich talent, a to napríklad aj v krajčírskej dielni a prezentovať módu mladých návrhárok.

Nikdy som svoju prácu nenazývala filantropiou. Vždy konám tak, ako to cítim, aké je moje presvedčenie. Takto túto prácu nazvali organizátori Krištáľového krídla, ktorí mi udelili ocenenie za rok 2012. No svoje predstavy o slušnej, tolerantnej spoločnosti, ktorá si je ochotná pomáhať, sa snažím napĺňať ďalej. Pre mňa je láska ľudí k ľuďom prirodzená a ide ruka v ruke s mojou tvorbou a životom.