Presadzujeme spravodlivé mzdy pre zamestnancov verejnej správy

Aj keď sa vláda pravidelne oháňa zvyšovaním minimálnej mzdy, štát na ňu dlhodobo priamo nereflektuje a tabuľkové platy zamestnancov verejnej správy zostávajú na mnohých stupňoch hlboko pod ňou.

Zamestnanci by síce mali aspoň minimálnu mzdu dostať, beztak nedôstojný stav musia kompenzovať zo svojich rozpočtov samosprávy, často je ťarcha priamo na zriaďovateľoch, aby za týmto účelom hľadali rezervy vo svojich rozpočtoch. V praxi sa jedná najmä o účtovníčky, ekonómky, kuchárky či školníkov a často aj mnohých čerstvých absolventov, ktorých tak verejný sektor nemôže prilákať. Problém vzniká aj v strate motivácie, pretože keď si svoju kvalifikáciu ľudia z nižších platových tried zlepšujú, na plate sa im to neprejaví.

Nezaradení poslanci NRSR Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Jozef Mihál, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Oto Žarnay prichádzajú s iniciatívou na nápravu tohto stavu.

Štát podľa nich musí dodržiavať vlastné zákony a platiť aspoň minimálnu mzdu odstupňovanú podľa kvalifikácie. Preto na najbližšiu schôdzu parlamentu predložia novelu zákona č. 553/2003 Z.z., ktorý upravuje tabuľkové platy vo verejnej správe.

Podľa tohto návrhu by sa najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde (435 eur) a najvyššia na jej dvojnásobku (870 eur) tak, ako to predpisuje Zákonník práce. Zmena by zdvihla plat 144 000 ľudí odmeňovaných podľa týchto tabuliek v priemere o 100 eur mesačne. Poslanci predstavili aj kalkulačku na stránke mzdy.beblavy.sk, kde je možné vypočítať mzdu podľa nových pravidiel. Návrh počíta tiež so zrušením platových stupňov, ktoré má nahradiť polpercentný rast mzdy za každý odpracovaný rok, a to bez v súčasnosti platného 32-ročného stropu.

„Napríklad 28-ročný sociálny pracovník v DSS, ktorý sa stará o naše mamy, má dnes tabuľkový plat 462 eur, po návrhu by to bolo 611 eur. 40-ročná vysokokvalifikovaná reštaurátorka zachraňujúca kultúrne pamiatky má dnes tabuľkový plat 648,50 eur, po novom by sa jej zvýšil aspoň na 735,80 eur. Toto zvýšenie je naozaj prvým krokom k dôstojným mzdám,“ hovorí Viera Dubačová.

Poslanci odhadujú, že štát by mal takto vyššie výdavky na mzdy o 232 miliónov ročne, ale 170 miliónov sa verejným financiám vráti v podobe odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, znížených nákladov na odvodovú odpočítateľnú položku, dane z príjmov fyzických osôb a výberu DPH. Čistý náklad bude preto odhadom 62 miliónov ročne. To znie ako veľa peňazí, ale v skutočnosti je to tretina „nečakaných“ príjmov v poslednej daňovej prognóze (176 miliónov v roku 2017). Financovanie tohto kroku je preto vecou politickej vôle a priorít. Návrh v rámci rozloženia financovania počíta so zvýšením daňových príjmov pre samosprávy a VÚC.