Pokračujeme v boji za spravodlivejšie mzdy verejných zamestnancov

Poslanci SPOLU Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Jozef Mihál, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Oto Žarnay predložili 22. septembra do parlamentu zákon, ktorý zavedie spravodlivejšie mzdy pre verejných zamestnancov.

Štát podľa nich musí dodržiavať vlastné zákony a platiť aspoň minimálnu mzdu odstupňovanú podľa kvalifikácie. Podľa tohto návrhu by sa najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde (435 EUR) a najvyššia na jej dvojnásobku (870 EUR) tak, ako to predpisuje pre súkromný sektor už dnes Zákonník práce. Poslanci predstavili aj kalkulačku na webovom sídle www.mzdy.beblavy.sk, kde je možné vypočítať mzdu podľa nových pravidiel. Zmena by zdvihla plat 144 000 ľudí pracujúcich vo verejnom sektore.

 Štát dnes pri veľkej skupine vlastných zamestnancov nedodržiava Zákonník práce, ich  tabuľkový plat je nižší ako minimálna mzda. Ide napríklad o opatrovateľov, kuchárky, školníkov, upratovačky, sanitárov a zdravotných asistentov.

Primátorka Prievidze Katarína Macháčková osvetľuje, akým mechanizmom dnes samosprávy suplujú štát: „Samosprávy v súčasnosti z vlastných zdrojov dorovnávajú zamestnancom rozdiel v mzde tak, aby dostávali aspoň minimálnu mzdu. Zdanlivo sa nič nedeje, no v skutočnosti nemajú žiadny prospech z toho, že sa vo verejnej službe zvyšujú mzdy. Aj keď si zvýšia kvalifikáciu a postúpia na lepšiu prácu, stále zarábajú rovnakú minimálnu mzdu, ktorá je dnes 435 EUR v hrubom.“

Podľa primátorky to má ďalekosiahle dôsledky na kvalitu služieb a na rodiny verejných zamestnancov: „Z vlastnej skúsenosti viem, ako nám v Prievidzi odchádzajú aj čerstvo rekvalifikované opatrovateľky do zahraničia, lebo aj po zvýšení kvalifikácie majú tarifný plat stále na úrovni minimálnej mzdy. Rozpadajú sa kvôli tomu rodiny a aj krehké vzťahy, ktoré vznikli medzi opatrovateľom a klientom. Štát neustále investuje do rekvalifikačných kurzov a na týchto miestach je veľká fluktuácia.“

Rovnako vážne, ale úplne ignorované je to, že sa nedodržiavajú ani takzvané minimálne mzdové nároky. Poslanec Miroslav Beblavý vysvetlil, že podľa Zákonníka práce totiž minimálna mzda 435 EUR platí len pre nekvalifikovanú prácu: „Pre kvalifikovanejšie miesta platia vyššie minimálne mzdy a pre najkvalifikovanejších ľudí je minimálna mzda dvojnásobok, teda 870 EUR. Títo ľudia však dnes vo verejnej službe zarábajú oveľa menej. V takzvanej základnej stupnici začína úplne najvyššia trieda na 633,5 eurách a v osobitnej stupnici na 692,5 eurách. Štát tak nedodržiava vlastnú minimálnu mzdu, ktorú diktuje podnikateľom, a zároveň znevažuje vysokokvalifikovanú prácu svojich zamestnancov, z ktorých vyrába armádu pracujúcej chudoby. Nízke mzdy zároveň znamenajú aj nízke dôchodky. To naozaj chceme, aby vysokoškolsky vzdelaní ľudia žili z minimálneho dôchodku?“

Siedmi nezávislí poslanci preto navrhujú, aby štát začal uplatňovať vlastné zákony aj na seba, a to už od 1. januára 2018. Nový systém tabuľkových platov by mal zvýšiť mzdy a zrovnoprávniť verejných zamestnancov so súkromným sektorom pred zákonom. Miroslav Beblavý vysvetľuje podrobnosti návrhu: „Najnižšia mzda podľa tabuľky nesmie začínať nižšie ako na 435 eurách a najvyššia bude dvojnásobkom tejto sumy – 870 EUR. Tabuľkový plat bude tiež musieť zodpovedať náročnosti práce, tak, ako to zaručuje zamestnancom Zákonník práce v súkromnom sektore. Ak by neboli minimálne mzdové nároky zamestnanca vo verejnom sektore dodržané, chceme, aby sa mohol domáhať nápravy súdnou cestou rovnako ako zamestnanec v súkromnom sektore.“

Celkový rast hospodárstva a dobré ekonomické výsledky Slovenskej republiky by sa mali podľa spolupredkladateľky zákona Simony Petrík konečne prejaviť aj na platoch. „Najnižšie mzdy na Slovensku dnes poberajú najmä zamestnanci verejného sektora. Ide o dôležité povolania ako sú kuchárky na školách alebo opatrovatelia. V súkromnom sektore už dochádza k rastu miezd, po kríze nie je dôvod na výhovorky. Štát by mal svojim zamestnancom zvýšiť mzdu tak, aby sa z nej konečne dalo vyžiť. Bez tohto kroku nemôžeme očakávať, že verejní zamestnanci budú vykonávať kvalitné služby pre občanov a že vôbec zostanú pracovať vo verejnom sektore.“

 Poslankyňa Viera Dubačová dopad zákona ilustrovala na príklade z praxe: Kým kuchárke zamestnanej v súkromnom sektore zabezpečuje štát minimálny príjem vo výške 522 EUR a od 1. januára to bude 576 EUR, kuchárka pracujúca ako verejný zamestnanec v školskej jedálni má tabuľkový plat nižší ako minimálna mzda a prostredníctvom doplatku zo samosprávy dosiahne práve 435 EUR. Od 1. januára 2018 to bude len 480 EUR.

Podľa poslancov Zuzany Zimenovej a Ota Žarnaya tento návrh pomôže aj nepedagogickým zamestnancom v školstve: Napríklad školská ekonómka, ktorá komplexne zabezpečuje ekonomické práce – rozpočet, financovanie a účtovanie bude zaradená maximálne do 9. platovej triedy podľa tabuľky. Ak by aj vykonávala svoju prácu 21 rokov, platovo stále nedosiahne na 609 EUR, čo je podľa štátu minimálny mzdový nárok pre ekonómku v súkromnom sektore.“

Podľa výpočtov Jozefa Mihála by mal vyššie výdavky o 232 miliónov ročne, ale 170 miliónov sa verejným financiám vráti v podobe odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, znížených nákladov na odvodovú odpočítateľnú položku, dane z príjmov fyzických osôb a výberu DPH. „Čistý náklad bude preto odhadom 62 miliónov ročne. To znie ako veľa peňazí, ale v skutočnosti je to tretina takzvaných nečakaných príjmov v poslednej daňovej prognóze v roku 2017. Financovanie tohto kroku je preto vecou politickej vôle a priorít,“ komentoval Jozef Mihál.

Zvýšené príjmy z vyšších miezd by v prípade schválenia zákona pripadli štátu, ale väčšinu výdavkov by hradili rozpočty samospráv. Preto návrh poslancov SPOLU zvyšuje tiež daňové príjmy samospráv a VÚC. Obciam sa zvýši podiel dani z príjmu z fyzických osôb zo 70% na 74% a pre VÚC by mali byť zvýšené výdavky kompenzované prinavrátením podielu na dani z motorových vozidiel, a to vo výške 90%. Tým by sa kompenzovali nielen zvýšené náklady na mzdy, ale aj znížené príjmy z dôvodu zníženia podielu na DPFO.