Nepodkopávajme autoritu Ústavu pamäti národa

Národná rada sa zaoberá koaličným poslaneckým návrhom, ktorým sa mení spôsob riadenia Ústavu pamäti národa.

Ústav pamäti národa, odkaz Jána Langoša a inštitúcia, ktorá nám odhaľuje tie najtemnejšie stránky našej minulosti, si s ohľadom na neľahké okolnosti háji svoju pozíciu so cťou. To je podľa môjho vnímania fakt, ktorý chcem hneď na úvod zdôrazniť.

Ústav pamäti národa dnes funguje a plní svoju funkciu. Zohráva vážnu a váženú úlohu v odhaľovaní zločinov komunizmu a fašizmu a verím, že bude zohrávať vážnu úlohu napriek udalostiam, ktorým dnes čelíme, aj naďalej.

I tak sme svedkami neustálych priamych, ale často i nepriamych útokov, ktoré spochybňujú jeho činnosť, podkopávajú autoritu vedenia a tým aj celej inštitúcie.

Paradoxne, aj keď pre niekoho možno účelne, sa tlaky na Ústav pamäti národa začali znásobovať v čase, kedy sa vo veľkom otvorila diskusia o jeho činnosti v súvislosti s kritickým pohľadom na fašistický slovenský štát.

Iní zas poukážu na to, že sa tieto tlaky začali potom, čo ústav trval na svojich zisteniach v súvislosti s prípadom veľkopodnikateľa a politika Andreja Babiša.

Jedno i druhé poukazuje na to, že naša minulosť je doteraz témou politicky veľmi citlivou. Pri otváraní tém takých i takých trafené husi gágajú a gágajú. A zrazu, napriek tomu, že tento ústav funguje a plní si svoju úlohy, prichádza aj legislatívna úprava.

A práve v tomto svetle je snaha predkladateľov o zavedenie transparentného modelu riadenia tragikomická a smiešna.

Obávam sa, že po tejto novele deklarovaná snaha naplnená nebude. Áno, od riadenia tejto inštitúcie parlamentom voleným zástupcom odovzdáme riadenie do rúk ľudí, ktorých volí jednak toto plénum, jednak vláda a jednak prezident. Áno, možno to s ohľadom na transparentnosť riadenia znie lepšie, no stále až príliš politicky. Až príliš politicky na to, že hovoríme o odbornom a verme, že aj nezaujatom pohľade na našu históriu.

Jediným skutočným riešením, ktoré by mohlo naplniť deklarovanú snahu predkladateľov, by bolo definitívne odpolitizovanie vedenia takejto inštitúcie. My však naopak, z každej strany cítime toľko prítomnú snahu o ovládanie Ústavu pamäti národa.

Tento návrh navyše prichádza od vládnej koalície v konkrétnom čase, kedy v správnej rade ústavu sedia konkrétni ľudia. A práve to žiaľ, nateraz prehlbuje podozrenia o účelovosti návrhu.

Účelovosť pre mňa podčiarkuje fakt, že máme zmeniť pravidlá hry opäť raz za behu  a predčasne ukončiť funkčné obdobie súčasného predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa. Príčiny týchto náhlych krokov mi z doteraz deklarovaných vyjadrení predkladateľov nie sú známe, aj keď sa odvolávajú na údajne komplikované personálne vzťahy na úrade. Ak sa seriózne chceme zaoberať budúcnosťou tejto inštitúcie, tak hovorme o jej nastavení do dlhej budúcnosti dopredu. Otvorme diskusiu o tom, ako by mala, podľa možnosti nezávisle, plniť svoje úlohy lepšie ako dnes a nastavme nové systémy.

Ale zodpovedne a nie pomaly k najbližšiemu možnému termínu účinnosti zmeny zákona, vlastne už za mesiac.

V takomto prípade totiž budú predkladatelia ťažko obhajovať svoju snahu o systémové stransparentnenie fungovania ústavu, ale len podčiarkujú svoju prvoplánovú snahu o vyriešenie aktuálnej personálnej otázky.

Viera Dubačová