Národnej rade sme predložili návrh chrániaci nezávislosť médií

Spolu so Simonou Petrík a Miroslavom Beblavým zo SPOLU - občianska demokracia vnímame, že situácia s koncentráciou moci v médiách sa môže ešte zhoršiť. Vplyv na naše najvýznamnejšie médiá si finančné skupiny posilňujú aj vďaka peniazom z nedemokratických krajín. Nech akokoľvek podporujeme slobodný trh, poslanci v parlamente musia byť strážcami demokracie. A v tomto prípade výstražné svetlá blikajú naplno...

Pred 29 rokmi do našej krajiny zavítalo slovo demokracia. Lenže demokracia to nie je niečo, čo môžete nechať ležať úhorom a myslieť si pritom, že všetko bude v poriadku. Nie nebude. Demokracia je totiž cestou, každodenným bojom a takýto zápas v súčasnosti prebieha aj v našej spoločnosti.

Je to boj za názorovú pluralitu v médiách. A táto pluralita dostáva v posledných dňoch takpovediac po nose. Nemusíme ísť ďaleko, stačí keď si otvoríme Ústavu Slovenskej republiky a zistíme, že “právo na informácie je zaručené”, “cenzúra sa zakazuje” a “každý má právo informácie aj vyhľadávať”. A práve tieto práva sa nám poniektorí snažia teraz vziať.

Na začiatok mi ale dovoľte menšiu odbočku k verejnoprávnym médiám. Vždy, keď sa chceli antidemokratické sily zmocniť štátu, začali médiami. Všetci veľmi dobre vieme, aké boje prebiehali v roku 1968 v Prahe o Československý rozhlas, všetci veľmi dobre vieme, ako sa k médiám správajú mocní v Maďarsku, Poľsku alebo v Českej republike. A na Slovensku si z nich očividne začíname brať príklad.

A ak niekto hovorí o tom, že Slovensko je ešte ako tak ostrovom demokracie v strednej Európe, tak minimálne z pohľadu slobody médií to prestáva pomaly, ale isto platiť. Nemôže sa stať, že nejakému politikovi sa nepáči relácia, napíše status a pán riaditeľ RTVS koná. Rušia a reorganizujú sa relácie, prepúšťajú sa ľudia a ja začínam len čakať, kedy opäť príde niečo podobné ako Fašírka, známa to hlasná trúba mečiarizmu. Neuvedomujú si pritom, že verejnoprávne média sú tu pre všetkých občanov, ktorí si poctivo platia koncesionárske poplatky. A práve mocní ľudia z koalície by si radi uzurpovali tieto média do svojej moci a využívali ich ako nástroj propagandy.

Ale teraz už k návrhu zákona, ktorý predkladáme. Považujem totiž za nutné, aby sme okrem verejnoprávnych médií poctivo kontrolovali aj vlastníctvo súkromných médií. Máme mnoho príkladov v zahraničí, kedy sa média koncentrovali v rukách jedného oligarchu, prípadne skupiny a aj napriek prísahe o nezasahovaní do tvorby sa tak v mnohých prípadoch stalo a tieto média prestali slobodne fungovať.

Nemusíme sa prioritne rozprávať len o koncentrácii médií v rukách domácich skupín, ale mementom by nám mali byť aj ďalšie príklady zo zahraničia, kedy tu bola snaha prostredníctvom médií ovplyvňovať fungovanie štátu a boli tu aj zreteľné zásahy zvonka a snahy o ovplyvňovanie volieb. Ak nám už toto nestačí na to, aby sme sa zamysleli, kto všetko vlastní média na Slovensku, a ako nimi chce ovplyvňovať verejnú mienku, tak už neviem.

Je možné, že sme sa tak trochu uspokojili, že tu máme internet, digitálny priestor neuveriteľnej slobody, ale aj nástrah. Viete, ja sama som človek, ktorý má to Slovensko obehané a naďalej plánujem tráviť čas s ľuďmi v regiónoch, v tých regiónoch, na ktoré zabudla nielen vláda, ale mám pocit, že tam už ani líšky nechodia dávať dobrú noc. A tí bežní, poctiví ľudia neprijímajú informácie zo sociálnych sietí, nečítajú online média, ale mienkotvorné sú pre nich televízia, rádio a prípadne printové médiá. A práve týmto ľuďom nesmieme zobrať možnosť tvoriť si vlastný názor vďaka slobodným médiám.

Môžeme pri tomto návrhu aj polemizovať o tom, či je zákaz krížového vlastníctva médií nastavený správne, aj keď náš aktuálny návrh je len o zefektívnení dôslednosti dodržiavania už platného zákona.

Nedá mi však nepovedať a možno nezareagovať na viacerých vydavateľov, s ktorými som aj komunikovala, a ktorí kritizovali zákaz krížového vlastníctva. Musíme totiž povedať, že vo voľnom trhu a pulze dnešnej doby je vytváranie mediálnych domov a prepájanie redakcií prvkom ekonomickým i rozumným. Vidíme, že sa to deje v médiách veľkých i lokálnych. Má však svoje ale.

Chcem tým povedať, že zákon o zákaze krížového vlastníctva médií nie je len o tom či finančná skupina vlastniaca denník a iné médiá môže kúpiť rádio či televíziu. Sú to aj príklady miestnych občasníkov a lokálnych televízií. My poslanci Národnej rady však máme byť v prvom rade strážcami demokracie. A pri správaní vlastníkov veľkých médií, a často žiaľ tých mestských ešte väčšmi, sa čoraz častejšie rozblikávajú kontrolky.
Priestor na uvoľnenie zákazu krížového vlastníctva tak žiaľ nevidím, ba naopak. Ak teraz počúvame, že finančná skupina vlastniaca azda najväčšie vydavateľstvo printových titulov sa s podporou financií podniku z nedemokratickej krajiny chce snažiť ovládnuť našu domácu najsledovanejšiu televíziu, výstražné svetlo sa ide zblázniť.

Demokracia musí mať svoje pravidlá, aby demokraciou zostala a my v parlamente sme jej strážcami.